4.
Pohľad Rose:
Trápilo ma to... Tak strašne ma trápilo vidieť ju smutnú.
Nevedela som jej pomôcť. Vlastne som vôbec nevedela čo sa stalo. Hneď ako som
zastala pred domom vybehla z auta a zamkla sa v izbe. Nepokúšala
som sa k nej dostať a vytiahnuť to z nej. Vedela som, že keď
bude pripravená povie mi to sama. Bála som sa o ňu. Posledné mesiace sa so
mnou skoro vôbec nerozprávala a doma trávila minimum času. Pripadala som
si tak sama. Ale aspoň som nebola jediná... Každý večer som chodila do parku.
Každý večer som sedela na rovnakej lavičke, s rovnakou osobou. Rozprávali
sme sa len minimálne. Len sme spolu sedeli a... ani neviem čo. Pomáhal mi
a ani o tom nevedel. Pri ňom som bola sama sebou. Nemusela som sa
hrať na silnú. Nevadilo mu keď som pred ním prejavila svoju slabosť. Bolo
zaujímavé že som to pri ňom dokázala a to som ho ani nevidela. Dnes som do
parky chcela ísť znovu. Tak nejak mi to prekazila Barb. Ale čo. Pôjdem tam. Aj
keď tam nebude... potrebujem si to všetko uložiť v hlave. Rýchlo som
vybehla do izby. Musím si niečo obliecť. Keďže Barb má moju mikinu. Vzala som si prvý svetrík
a odišla som z izby. Nechcela som sa prezliekať. ( oblečko : http://www.polyvore.com/cgi/set?id=81803526 ) Našla som kľúče, zamkla a hodila ich do
vrecka. Pomalým krokom som sa vybrala do parku. Neponáhľala som sa. Vdychovala
som chladný vzduch. Čím bližšie som bola “našej“ lavičky tím väčšie motýliky mi
lietali v bruchu.
Krátka :D potrebovala som to nejako rozbehnúť :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára