Stay strong

2.časť :

Pohľad Ang :

Dali sme si ešte pár pohárikov a potom Josh odišiel k ďalším hosťom. „Hej poďme tancovať!“ začala kričať Jess. Chytili sme sa za ruky a išli sme na “parket“ . Keď skončila 3 pesničky povedala som babám že sa idem napiť. Prechádzala som pomedzi ľudí a zrazu ma niekto chytil za ruku. Otočila som sa a predo mnou stál namakaný chalan 3-krát väčší ako ja. Spýtavo som sa na neho pozrela. „Ahoj kočka.“ povedal a ja som z jeho dychu cítila alkohol. „Ahoj.“ povedala som a dala som si záležať aby bol z môjho hlasu cítiť odpor. Chcela som si vytrhnúť ruku z jeho zovretia lebo to už začínalo bolieť ale on ma držal príliš pevne. „Kurva, pusť ma!“ kričala som. „Prečo by som mal?“ opýtal sa drzo a začal sa ku mne približovať. Ó môj bože! Toto je najhorší deň v mojom živote. Celý deň som sa usmievala - falošné úsmevy, predstierala som že je všetko v poriadku, donútili ma ísť na túto párty a najlepšie -chce ma pobozkať nejaký obor. Možno ta zájde aj ďalej a ja skončím znásilnená alebo ešte lepšie zakopaná niekde v lese. Skoro ma pobozkal keď mu niekto poklepal na rameno. Ó ďakujem! „Všetko OK?“ opýtal sa Josh. Ten obor mi pustil ruku, milo sa usmial na Josha a odišiel. Josh sa na mňa usmial. „Si v poriadku?“ práve ma skoro zožral HULK ale som v poriadku. Prečo by som nemala? „Jasné.“ falošne som sa usmiala a otočila som sa. Oh zase ten falošný úsmev, mala by som sa stať herečkou. Zamierila som si to na záhradu. Potrebujem sa prevetrať. Hneď ako som vošla na terasu vyzula som si topánky a vykročila som do orosenej trávy. Uvidela som hojdačku zavesenú na strome tak som zamierila k nej. Sadla som si a začala som sa pomaly hojdať. Zodvihla som hlavu a pozerala som sa na hviezdy. „Tak veľmi mi chýbaš.“ zašepkala som.  „Kto ty chýba?“ ozvalo sa spoza stromu. Zľakla som sa až som spadla s hojdačky. Ležala som na zemi a zapozerala som sa do hviezd. Zrazu som nevidela hviezdy ale chlapca. „Prepáč. Nechcel som ťa vyľakať.“  povedala a podal mi ruku. Prijala som ju a postavila som sa. „Myslela som že som tu sama.“ povedala som mu. „To som si myslel aj ja.“ usmial sa na mňa. „Som Liam.“ predstavil sa mi. „Angie.“ pípla som a znovu som si sadla na hojdačku. Chlapec teda Liam si sadol na zem vedľa hojdačky. „Kto ty chýba?“ prehodil po chvíli. „Kamarátka.“ odpovedala som na jeho otázku a on zrejme pochopil že sa mi o tom nechce rozprávať preto že sa viac nepýtal. Nastalo trápne ticho, ktoré som sa rozhodla prerušiť ja. „Čo tu robíš?“ pozrela som sa na neho. „Ja...No.“ zvažoval či mi to má povedať. „Ja som volal s priateľko a nebol to najpríjemnejší telefonát. Rozišli sme sa. Proste som si potreboval prečistiť myseľ.“ pozrel sa mi do očí. „Aha.“ odvrátila som pohľad od jeho hnedých očí a zapozerala sa do diaľky. Začala som si obúvať topánky a on sa na mňa nechápavo pozrel. „Ja už musím  ísť.“ usmiala som sa, otočila sa mu chrbtom a kráčala k dverám.